Snažil som sa prehovoriť kamarátku i celú partiu na film Pán a Pani Smithovci, ale nezabralo. Mal som možnosť spomínaný film preklikať na počítači, nestihol som ho ešte pozrieť, ale nezdal sa mi až taký úžasný. Motiváciou mala byť aj cena 1 lístok za 68,- Sk + 1 zdarma.
Bolo nás najprv päť, tri babenky a dvaja chalani. Začali sme pátrať po ďalšom dobrovoľníkovi, alebo skôr obetnom baránkovi, ktorý to s nami, chalanmi, „pretrpí“ (babenky sa tešili). Našli sme ho, ďalšieho kamaráta s poznámkou: „no čo nespravím pre baby“. Medzitým už boli lístky zakúpené, keďže sa kočky báli, či sa im ujde miesto a my sme dopíjali svoje pivko pred začatím premietania.
Poniektorí sme zistili z počutia, že to je silná romantika a prečítal som si aj recenziu:
Réžia: Marc Forster (Ples príšer)
Hrajú: Johnny Depp (Piráti Karibiku, Vtedy v Mexiku, Čokoláda, Ospalá diera), Kate Winslet (Titanic, Večný svit nepoškvrnenej mysle, Iris), Dustin Hoffman (Spáči, Rain Man, Jeho foter to je lotor)
Uver svojim snom...
Johnny Depp a Kate Winslet v čarovnom príbehu o zrode jednej z najznámejších postáv sveta rozprávok – Petrovi Panovi. James Barrie žije v Londýne na začiatku 20. storočia. Ako spisovateľovi a dramatikovi sa mu veľmi nedarí. Jedného dňa stretne očarujúcu ženu, ktorá má štyroch synov. Život s ňou a s jej deťmi sa stáva pre Barrieho silnou inšpiráciou. Nová rodina mu pomáha vnoriť sa do ríše fantázie, v ktorej sa zrodí Peter Pan a jeho magický svet...
7 NOMINÁCII NA OSCARA
(najlepší film, najlepší mužský herecký výkon – Johnny Depp, najlepší scenár, najlepšia hudba, najlepšia výprava, najlepšie kostýmy, najlepší strih)
Kúpil som si velikánske pukance a po kontrole, či znehodnotení lístkov, sme sa nahrnuli do skoro prázdnej sály číslo 1. Divil som sa, že prečo máme lístky od kraja, keďže spolu aj s oneskorencami, ktorí prišli počas reklamy, nás bolo do 30. Neviem presný počet priznám sa, nerátal som, iba som zbadal, že z tej kôpky ľudí sme boli štyria chalani :-).
Už nejeden z nás mal predtým pripomienky typu: „zoberiem si discman, aspoň sa nebudem nudiť“, či „keď zaspím, ak by som chrápal, tak ma zobuď“ a podobné.
Sprvoti sme sa nemýlili. Film začal veľmi, ale veľmi nudne, z môjho pohľadu bol dej strašne natiahnutý a nevedel zaujať, človek mal pocit, že snáď zaspí.
Mňa zaujal film asi až v polovici. Pamätám si scénu podľa toho, že prvýkrát spomenuli vetu v podobnom znení ako je nadpis filmu. Vtedy začali už dojímavé scénky, kde už aj dievčence v sále plakali, keď som cítil aj ja niekde vo vnútri, že dej má niečo do seba, a tak to grádovalo až do úplného konca. Keď sa rozbehli záverečné titulky, ešte ponechali chvíľku prítmie, pomalinky si každé dievča utrelo slzičky so zlatej tváričky a spokojne sme opustili sálu s číslom 1.
Nechcel som opisovať jednotlivé scény, ani prezrádzať dej filmu, každý si ho musí pozrieť a vytvoriť si vlastný názor. Ja len môžem povedať, že oplatí sa, ale ak môžem odporučiť, tak s priateľkou, či nádejnou frajerkou.
Ale to už je iný príbeh...