reklama

Stráženie auta v BA a strach...

Pred dvomi týždňami v stredu prišiel môj brácho s priateľkou domov z práce v zahraničí, že idú na dovolenku.V sobotu mi volá, že ako idem z PD naspäť do BA, a či by som si nemohol zobrať priateľkyne auto na dobu pokiaľ sa nevrátia z Egypta. Nuž a tak začal môj príbeh....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obrázok blogu

V nedeľu poobede som si zbalil zopár švesták do batohu, štandardná výbava týždňovkára: holiaci strojček, čistý uterák a nejaké to čisté prádlo :-), keďže v prenájme zatiaľ nie je práčka. Víkend som strávil ako vždy nádherne s mojou drahou, a tak sa mi akosi ani nechcelo vyraziť do BA, nuž ale keď musíš, tak musíš.
Dohodol som sa s nimi telefonicky, že vyrazíme o 21:00, nakoľko lietadlo im letí až o 2:00 ráno.
S mojou drahou som sa vrúcne rozlúčil a vybral sa pred vchod smerom ku autu. Šoférovala Miška, bráchova priateľka, keďže brácho ešte nemá vodičák, ale hovorí : "už čoskoro". Chcela si ešte pošoférovať, keďže je na Slovensku iba párkrát v roku. Tak sme sa viezli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cestou sme míňali Partizánske, Nedanovce, Bošany, Solčany, Nitr. Stredu, až sme prešli okolo Nitry ku ceste pre motorové vozidlá -> Nitra - Trnava. Cestu dobre poznám, pravidelne ju sledujem ako krajinkár :-))), pravidelne tadiaľ chodievame s kamarármi.
Sledujem čas na hodinkách, pozorujem autá vonku, ale človek by neveril, že niečo po 22:30 bude cesta taká plná.
Prvá zastávka bola v Trnave v Tescu, čo neboli dvaja členovia posádky nadšení, ale brácho si ešte musel niečo kúpiť, čo zabudol, tak sme to nejako prežili. Je zaujímavé pozorovať ako v takom hypermarkete ubieha čas, nie je tam nejaká časová diera? Skúste akoľvek odmerať strávený čas napríklad v Tescu a zistíte, že to je vždy minimálne pol hoďka, že by bolo také veľké? :-))
Pokračujeme cestou po diaľnici na Bratislavu a premávka neprestáva hustnúť ani o polnoci. To som si myslel, že bude kľud ako medzi dedinkami, ale kdeže. Cesta mi pripomína pondelkové príchody autom okolo Triblaviny smerom na BA, treba sledovať každého. Preto každého, lebo už sa nám párkrát stalo, že po diaľnici si to túrujú cyklisti, ba dokonca aj dedko o paličke. Vtedy som si povedal, akí sme to len ľudia, zanadával som na cyklistov, i keď aj ja som jeden z nich, ale určite by som takto neriskoval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na letisko sme prišli niečo po 0:30, mňa už chytali driemoty. Však, keď človek nič nerobí, iba sedí, tak bodaj by nie. Vybalili si batožinu, tam to žilo, Miška si zabudla mobil v aute. Ja som si našťastie dolaďoval zrkadlá a sedačku, treba pohodlie a rozhľad, nie :-), keď mi volal brácho. Mobil si vyzdvihli a ja som sa s kľudom raka mohol pobrať nočnou Bratislavou, podotýkam, vtedy bola krásna, smerom ku mostu Lafranconi na Dlhé Diely. Cestou som ešte natankoval benzín, keďže som trafil inventúru, tak až na ďalšej pumpe a odparkoval auto pred domom na poloprázne parkovisko. To sa málokedy stáva, že sú voľné aj miesta, ktoré nie sú vyhradené :-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno som vstal, ako vždy, niečo po pol ôsmej, rozcvičil sa, urobil hygienu a pomalinky som vyrazil pešky na električku. Vtedy mi trklo, že však mám auto na parkovisku, skôr ho ukradnú, ak by, keď bude odstavené a ja sa predsa znovu môžem povoziť po BA. Nuž, hneď som išiel do bytu po kľúče naštartoval tátoša menom Fiat Punto a hor sa rannou Bratislavou do práce. Bola to pohoda, už viem prečo sa šoféri áut ťažko vzdávajú toho pohodlia a adrenalínu...
Ráno som bol pri práci o 15 minút, a začalo sa vyhľadávanie parkovania v okolí Polusu. Niečo sa našlo voľné na parkovisku, pred Interom (futbalovým ihriskom), tak som to tam krásne zaparkoval a bolo vybavené. Nasadil som clonu proti slnku na predné sklo, vtedy pražilo o 106.
Keďže auto nebolo moje, samozrejme strach oň je väčší. Sledoval som občas z okna, mám skvelý výhľad smerom na Kuchajdu, a nestíhal som sa diviť. Štandardne parkujú dva rady vozidiel, tak aby sa každý vedel dostať z parkoviska. V ten deň a aj každý nasledujúci, čo som si všímal, parkovali 3 rady, niekedy 4, ale to už bolo moc. Nepochopím toho šoféra, ktorý si myslí, že ten v strede, ktorého zablokoval, vie lietať. Asi pozerá Star Trek, alebo iné podobné sci-fi. Vtedy začali obavy, keďže šóféri sme rôzny, ako asi pôjde von, či začne jemným naťukávaním, alebo vytláčaním vozidiel, ako napríklad vo Francúzku :-) Našťastie sa nič hrozné nestalo, dostal sa z toho každý, i keď minulý štvrtok už jeden majiteľ auta podskakoval, keďže ho tiež nejaký mudrák zablokoval, asi si pri parkovaní povedal, že však budem na skok z obchodu :-)
Vtedy som si zistil, kde sa dá parkovať rozumne, nakoľko nám parkovisko pre zamestnancov zrušili, a ak chcem dobre parkovať, tak treba prísť pred 8:00 a vtedy je toho dosť na výber. Kolegovia mi neodporúčali chodiť do práce s novým autom, keďže v BA asi najviac frčí nová hra: POŠKRIAB SVOJMU SUSEDOVI AUTO ČO NAJVIAC. To ma až dojalo, zostal som zelený, bledý a bál som sa o každý škrabanec i keď na ojazdenom aute. Keď som už sledoval občas zmeny na aute, zbadal som jednu dosť výraznú čiaru na spolujazdcových dverách, až ma studený pot zalial. Nuž nejako to vysvetlím, som si riekol. Trošku to prevažoval pocit blaženosti z toho, že som v práci, alebo z práce doma o 15 minútiek autom, lebo inak okolo 40 minút.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nastal pondelok, deň zúčtovania, a ja som sa po týždni vybral v dohodnutú hodinu na letisko odovzdať auto. Prišli presne ako mi napísali v smske. Bolo vidieť ich zmiešané pocity, keďže prileteli z krajiny, kde vládne tropická horúčava a v Bratislave v tom momente bolo 13 stupňov. Boli pekne opálený, naložili batožinu a ja som sa pomalinky pohol vykopnúť ku Interu na obed. Načrtol som im, že môžu nahlásiť na polícii pátranie po neznámom páchateľovi pre škrabanec na aute :-), keď mi v tom povedali, že ten škrabanec je starý. Taký kamenisko mi spadol zo srdca, že som im autíčko dobre postrážil a bez jedinej újmy, až sme sa rozkecali ako bolo na dovolenke...

Od tejto príhody viem, prečo máme také ránné vtáčatá, kolegov, workoholikov v robotke. Nuž každý príde autom a chce ráno dobre zaparkovať :-)))

Roman Sliva

Roman Sliva

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Veselý človiečik s chuťou do života :-) Hobby: Cestovanie, turistika, stanovačky, chatovačky a zo športov cyklistika a korčuľovanie, ... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéZo životaTechnikaKultúraNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu